V lete to tak býva, že rôzne plody chodia na týždňovky . Pokojne by mohli v nejakom múdrom ústave pomenovať podľa dozrievania plodov v záhradkách aj týždne počas sezóny (aspoň by si dnešná mládež nepýtala od babky na konci júla jahody ). Tak napríklad tento týždeň by sa pokojne mohol volať broskyňák, ale mali by sme aj marhulák, jahoďák, slivkáč, ringloťák… A tak by bolo každému jasné, čo treba kedy oberať! A hlavne, čo kedy treba spracovať!

A sme pri koreni princezninho dumania . Teda pri plode. Konkrétne pri plode broskyne! Tá chlpatá voňavá guľa dávno princeznej počarovala , najviac ju miluje totálne zrelú, keď do nej zahryzne, tečie jej šťava po brade, po krku, po dekolte, za dekolt, na pupok…. Celá je ulepená, ale šťastná! Síce ju vtedy najviac na svete milujú osy, ale princezná je v takom opojení, že jej tie slovnafťáčky pásikavé môžu akurát tak fúkať práškový cukor .

A keď už princezná nevládze džgať do brucha, tak ich džgá bárslenkde! Napríklad aj do starožitného koláča, ktorého recepis našla v knihe z roku 1967, ktorú princezná vysnorila u svojej kráľovnej matky a ešte v roku 1977 si knižku výrazne podpísala . Foto podpisu dodám (len pre silné žalúdky – knihomoľovia nepozerať!)

A tu je ten recepis:

1/ kúpiš najdrahšiu komoditu v chladiacom regály miestneho obchodu – MASLO! Neopováž sa to odžubať, princezná ťa vidí!

2/ do jednej misy húkneš 150 gramov toho pokladu (rozumej masla) a dzigneš k tomu 300 gramov hladkej múky. Paprčami to tam rozmrvíš, ako najviac sa ti dá (je to veľmi upokojujúca činnosť, vhodná aj ako terapia pri nervovom zrútení v robote )

3/ do toho potom pleskneš 2 (slovom dve) žĺtka z vajec od slepice, prileješ 3 lyžice polievkového charakteru (také lyžice, čo mala babka, nie také tie moderné, plytké, úsporné akože lyžice ) smotany sladkej, čiže šľahačkovej. Všetko zasypeš 70-timi gramami práškového cukru a hňácáš o dušu spasenú! Ak máš doma citrón, postrúhaj tam kôru, bude to fajnové.

4/ uhňácaš si guľu, zabalíš do voľajakého sáčku (nemusíš do toho, čo máš do smetiaka, zbytočne veľký ) a vyprdneš sa pol hodinku na cesto. Zatiaľ môžeš rozmýšľať o nesmrteľnosti chrústa, alebo si prelistuješ tú nošu letákov, čo ti dnes prišla.

5/ keď ste už aj s cestom odpočinutí, tak ho capneš na pomúčenú dosku, alebo len tak na pomúčený stôl a začneš posilňovať. Vezmi valček. To je taký drevený šulec a gúľaš ho po tom ceste, až kým sa ti nebude pozdávať, čiže kým nebude dostatočne veľké, aby ti zakrylo formu. Zapneš rúru na číselko 160!

6/ pripravíš si formu. Taká kruhová je parádna, keď nemáš, dobrá bude aj panvica, ktorá sa dá šupnúť do rúry, alebo aj hrniec postačí . Nemusí to byť ako z parížskej cukrárne . Nacápeš do formy kúsok masla a kompletne ju ním zašpiníš! Ked bude fakt úplne zasr..tá, nasyp tam lyžicu hrubej múky a to maslo ňou úplne pokry. Musí to vyzerať ako keď je v Bratislave snehová kalamita!

7/ cesto švacneš do formy (keď sa roztrhne-nevadí, zlepíš vo forme, šag to nikto neuvidí ). Malo by ti to vyjsť tak, že máš cesto aj na bokoch – akože mantinel (mantinel nerovná sa debil, mantinel rovná sa bočná zábrana )

8/ milované broskyne ošúpeš (alebo aj s chlpami môžeš dať, veď kde je chlp tam je chuť, tak to babka hovorila ), nakrájaš na rôznorodé útvary, kydneš ich na cesto a začneš sa nezmyselne usmievať.

9/ urobíš si mrvenicu. Do misy treskneš 60 gramov masla, 60 gramov hrubej múky a 60 gramov práškového cukru. Všetko rozmŕvaš paprčou – upokojenie číslo dva, a namrvíš rozmrvenú mrvenicu na broskyne. Koláč šuchneš do rúry a 40 minút si pospíš. Daj si budík, nie že budeš drichmať do rána!

10/ vytiahneš z rúry, ale neopováž to žrať také horúce, bo budeš ako zdutá koza ešte aj s popáleným jazykom! Vydrž, až potom krájaj. A papaj. A pokojne nikomu nedaj, taký je dobrý!

PS: princezná odporúča aj iné oné do tohoto koláčika, len uhorky ani cibuľa sa tam fakt nehodia.

PS 2: ak vám niečo nie je jasné, spýtajte sa veštice Theodory, tá je na dráte furt

PS 3: princezná rozmýšla, či nepremenuje broskyne na princezkyňe . Asi napíšem majl do toho štúrovho ústavu, hádam sa im to bude pozdávať